Kultúra a spoločenský život

A.Adler – čestný občan Dechtíc

Alexej Viktorovič  Adler  sa narodil  22.marca 1916 v Uzbekistane, v meste Kokand.  Detstvo prežil v meste Džizak.  V roku 1922 sa presťahoval s rodičmi do rodnej obce svojho otca Viktora Odlera – do Dechtíc. Tu bývali do roku 1925, kedy sa s mamou vrátili naspäť do Uzbekistanu, mesta Džizak.  Otec Viktor sa za nimi vrátil  v roku 1927.

Alexej skončil  v Džizaku základnú školu, vyučil sa technický smer – montáž mostov, ale až do začiatku 2. svetovej vojny pracoval v divadle. Vo vojne sa zúčastnil bojov o Leningrad a priľahlé objekty. Za chrabrosť dostal hodnosť kapitán. Bojoval v II. ukrajinskom fronte a riadením osudu sa s armádou dostal až do rodnej obce svojho otca, obce, kde strávil časť detstva a obce, kde žili jeho starí rodičia, do Dechtíc.

Po skončení vojny sa vrátil do Sovietskeho zväzu a v roku 1950 sa oženil s Rajou. Mali spolu 4 deti: Vladimíra, Alexandra, Galinu a Nadeždu. V roku 1979 sa rodina presťahovala do Taškentu kde žili do roku 1991, potom išli bývať do mesta Angren, kde v roku 2002 zomrela jeho manželka Raja a Alexej sa presťahoval k dcére Galine do Taškentu. Spolu s ňou sa v roku 2005 presťahovali do Moskvy a tu na jeseň v roku 2006 v kruhu svojej rodiny zomrel.

Dňa 30.7.2018 prevzala Alexejova dcéra Galina v obradnej miestnosti Obecného úradu v Dechticiach čestné občianstvo, udelené in memoriam jej otcovi, kapitánovi Alexejovi Adlerovi.

Dôvodom pre udelenie čestného občianstva obce Dechtice je, že Alexej Viktorovič Adler s vysokou pravdepodobnosťou zachránil obec Dechtice pred totálnym zničením delostrelectvom.
Keď sa dozvedel, že rodná obec jeho otca má byť zrovnaná so zemou, prihlásil sa na prieskum, zistil, že demoralizovaní nemeckí vojaci už nepredstavujú veľké nebezpečenstvo a na základe jeho zistení sa od delostreleckej paľby upustilo.

Jeho odvaha i lokálpatriotizmus, ktorý v ňom obec, kde mal predkov, vyvolala, pravdepodobne rozhodli o osude Dechtíc.

» Fotoalbum – foto: Archívne foto z archívu G. Adler – digitálna úprava © Cyril Grebeči, 2018

Zobraziť viac

Súvisiace články

Mohlo by vás zaujímať
Zatvoriť
Tlačidlo Späť hore