KOMPOSTOVANIE

Obec Dechtice zahajuje projekt domáceho kompostovania. Reaguje tak na nový zákon o odpadoch, ktorý je v platnosti od 1.1.2016 a zároveň na vysoké množstvo zeleného odpadu, ktorý sa nachádza v zmesovom komunálnom odpade.

Vyhláška č. 371/2015 Z.z. definuje, že na účel zabezpečenia triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad podľa § 81 ods. 7 písm. b) tretieho bodu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ak ide o individuálnu bytovú výstavbu, obec zabezpečí, aby každá domácnosť mala

• zbernú nádobu s minimálnym objemom 120 litrov, pričom frekvencia odvozu zberných nádob musí byť minimálne jedenkrát za 14 dní a zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu musí byť vykonávaný minimálne v období mesiacov marec až november alebo
• kompostovací zásobník, v ktorom budú tieto domácnosti kompostovať nimi vyprodukovaný biologicky rozložiteľný komunálny odpad.

Obec Dechtice sa rozhodla pre ekologickejšie, ekonomickejšie a zmysluplnejšie riešenie – kompostovanie. Projekt domáceho kompostovania v rodinných domoch  sa obec rozhodla spustiť v dohľadnej dobe. Cieľom tejto koncepcie je odbúrať biologicky rozložiteľný odpad z nádob na zmesový komunálny odpad. Jeho množstvo totiž tvorí v priemere viac ako polovicu objemu týchto čiernych nádob. Občania tak začnú popri separovaní plastov, papiera a ostatných zložkách triediť aj svoj zelený odpad zo záhrad. Kompostovanie má pomôcť k čistejšej a zelenšej obci.

Biologicky rozložiteľný odpad už nemôže končiť v komunále

Biologicky rozložiteľný odpad ako odpad zo záhrad, najmä kvety, konáre, lístie, pokosená tráva či šupky z kuchyne už viac podľa nového zákona o odpadoch nemožno vyhadzovať do bežných kukanádob na zmesový odpad ale musí byť zhodnocovaný napríklad kompostovaním. Prečo to tak je?

Bioodpad z domácností sa donedávna umiestňoval na skládky komunálneho odpadu, ktoré začali naberať nekontrolované rozmery. Bioodpad ako taký je sám o sebe je vo väčšine prípadov neškodná látka, avšak jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Keď sa tento organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach, vzniká skládkový plyn a jeho prioritnou zložkou je metán. Ten je jedným z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu a narastanie globálneho teplotného priemeru. Taktiež spaľovanie zeleného odpadu v domácnostiach a spaľovniach dostalo červenú, pretože pokiaľ sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických plynov – dioxínov. Práve z týchto dôvodov sa v spoločnosti pristúpilo k zmenám v oblasti nakladania s komunálnym a biologicky rozložiteľným odpadom. A keďže naša obec chce v tomto smere taktiež napredovať, stihla už zrealizovať prvé kroky k postupnému zavádzaniu systému domáceho kompostovania prostredníctvom záhradných kompostérov. Tie by mali byť súčasťou každého rodinného domu.

Viac ako polovicu odpadu odpadu tvorí práve bioodpad

Každý obyvateľ vyprodukuje cca 300 kg odpadu ročne, z ktorého až 45% tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Pre zjednodušenie: každá nádoba pri dome/ bytovke obsahuje skoro polovicu bioodpadu. Nádoby odchádzajú na skládky aj s odpadom, ktorý tam nepatrí. Práve projekt domáceho kompostovania by mal byť účinnou cestou k tomu, aby sa toto obrovské  množstvo zeleného odpadu z kukanádob na zmesový komunálny odpad eliminovalo či úplne stratilo. Ak by sa v nich takýto odpad totiž nenachádzal ale priamo ho občania spracovávali na svojich záhradách, znížilo by sa celkové množstvo komunálneho odpadu, ktorý je vyvážaný z našej obce.

Kompostovanie ako tradícia a nový trend v jednom

Už naši prarodičia dobre vedeli, že ak v prírode nebudú ničím plytvať, ak k nej budú ohľaduplní, dobrom  sa im odplatí. To, čo sa javilo ako nevyužiteľný odpad a záťaž, dokázali spracovať a ďalej využívať. Reč je o kompostovaní, o vhodnom zaobchádzaní s niečím, čo sa dnes nazýva bioodpad. Kompostovanie je totiž prírode najbližší spôsob, ako nakladať s organickými zbytkami. Tráva, seno, burina, slama, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde sa tak navracia to, čo sa pri pestovaní plodín z nej odčerpáva.

V Čechách aj na Slovensku má kompostovanie veľkú tradíciu. Dokonca oveľa väčšiu, ako v ostatných krajinách. Kompostovali naši prarodičia a dnes sa o to začíname opäť zaujímať. Tradičný spôsob kompostovania v hnojiskách a jamách postupne vystriedalo moderné a funkčnejšie riešenie – kompostovanie v kompostéroch. V nich dochádza k rýchlejšiemu rozkladu biologických odpadov za pomoci vzduchu a pôsobením mikroorganizmov či ostatných pôdnych organizmov. Aj napriek tomu, že rozkladný proces v kompostéroch prebieha na rovnakej  báze ako v pôde, je možné ho technologicky ovládať a zefektívňovať, aby kvalitného prírodného hnojiva bolo v čo najväčšom množstve a v čo najkratšom čase. V hnojisku, ktoré má na záhrade väčšina ľudí, trvá spracovanie biodpadu minimálne rok. Kompostér, tým že udržuje teplotu a vlhkosť, túto dobu skracuje až o tretinu. Navyše nevyžaduje takú veľkú starostlivosť ako bežné kompostovanie v hnojiskách. Kompostovanie je teda ekologické aj ekonomické riešenie, ktoré zabraňuje vzniku ďalšieho odpadu. Z hľadiska životného prostredia je jednou z najprirodzenejších foriem recyklácie. Zužitkovaním zeleného odpadu sa získava kvalitné hnojivo a nie je potrebné nakupovať drahé priemyselné výrobky.

ZRELÝ KOMPOST. BEH NA DLHÚ TRAŤ, ALEBO OTÁZKA NIEKOĽKÝCH MESIACOV?Recept na skoré a správne kompostovanie

Starostlivosť o záhradu so sebou počas roka prináša množstvo zeleného záhradného  odpadu. Často sa stáva, že ho obyvatelia vyhadzujú do kontajnera, iní ho spaľujú a znepríjemňujú tak život susedom v okolí. Ak nám záleží na prírode a životnom prostredí, je tu jednoduchý a overený spôsob na správne využitie odpadu: premeniť ho na kvalitné hnojivo. A vtedy je reč o kompostovaní.

Vyrobiť kvalitný kompost v priebehu niekoľkých mesiacov nie je nemožné. Dôležité je, aby mali užitočné baktérie a pôdne organizmy pre svoj život vhodné podmienky. Pre urýchlenie rozkladu zeleného odpadu je dôležitý správny výber kompostéra. Jeho výhodou je ochrana biomasy pred nástrahami počasia. Počas dažďa bráni vyplavovaniu živín, a naopak, v teplých a veterných dňoch zabraňuje vysychaniu kompostu.

Výber správneho miesta

Pri domácom kompostovaní neexistujú takmer žiadne legislatívne obmedzenia. Pri zakladaní kompostu sa však odporúča zohľadniť niektoré zásady a pravidlá overené v praxi.

Kompostér umiestnite tak, aby:

• bol na vašom pozemku alebo aby ste mali súhlas vlastníka pozemku,
• nebol v blízkosti zdroja pitnej vody ani v záplavovom území,
• bol umiestnený priamo na povrchu zeme: pre zlepšenie prístupu mikroorganizmov a pôdnych organizmov ku kompostovanému materiálu je potrebné zabezpečiť priamy kontakt so zemou,
• nebol vzdialený od zdroja biologického odpadu a prístup k nemu bol pohodlný aj za daždivého počasia,
• nebol vystavený celodennému priamemu slnku (lepší je polotieň),
• ste mali dostatočný priestor okolo zásobníka na manipuláciu s náradím.

Čo všetko možno zužitkovať

Do kvalitného kompostu môžete pridať skoro všetky organické odpady z dvora, záhrady aj domácnosti. Ideálna je čo najrôznorodejšia zmes materiálov.

Vhodné suroviny na kompostovanie sú: tráva, lístie, seno, slama, burina, hnoj, trus, piliny, drevná štiepka, káva, čaj, podrvené škrupiny z vajec atď. Zvyšky varených jedál sa odporúča dávať len v malých množstvách. Zmiešajte ich s väčším množstvom suchého materiálu.

Do kompostu nepatria: zvyšky mäsa, ryby, mliečne výrobky, sklo, plasty, kovy, textil, piliny z drevotriesky, uhynuté zvieratá, chemicky ošetrené zvyšky atď.

Dôležitá je čo najjemnejšia štruktúra materiálu. Výdatne vám pomôže kosačka so zberným košom, ktorá dokáže rozdrobiť aj popadané lístie a taktiež záhradný štiepkovač na odrezané konáre zo stromov a kríkov.

Základné podmienky kompostovania

Pravidlom úspešného priebehu  kompostovania je rôznorodá skladba materiálov, optimálna vlhkosť a dostatok vzduchu.

1.  Veľkosť a skladba materiálov

Pri  ťažšie rozložiteľných materiáloch (uhlíkatých), ako sú drevo, tvrdšie časti zeleniny či stonky starších rastlín platí základné pravidlo, že čím sú častice menšie, tým rýchlejšie sa skompostujú. Ideálne je využiť záhradný drvič. Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté) ako hnoj, pokosená tráva, kuchynský bioodpad sú ľahko rozložiteľné, preto je potrebné ich zmenšovať. Dobrý rozklad  zabezpečí vyvážené miešanie materiálov. Platí, že dusíkaté materiály musíme zmiešavať s uhlíkatými a ich objemový pomer by sa mal približovať k 1:1.

2. Prístup vzduchu a vody

Užitočné baktérie a pôdne organizmy, ktoré sa starajú o rozklad zeleného odpadu potrebujú okrem živín aj neustály prísun vzduchu a dostatok vlhkosti. Ak im dokážete zabezpečiť vyváženú kombináciu, začnú sa množiť rýchlym tempom. Aj tu platí  že, čím menšie častice odpadu do kompostu dáte, tým sa skôr skompostujú. Platí však aj pravidlo, že čím sú častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho kompost iba hnije a zapácha. Preto je potrebné masu z času na čas prevzdušniť pomocou aerátora (prekopávača) kompostu.

3. Správna vlhkosť

Ďalšou podmienkou dobrého kompostovania je správna vlhkosť. Nedostatok vlhkosti spomaľuje až zastavuje proces rozkladu, naopak nadmerná vlhkosť spôsobuje nežiadúci hnilobný proces. Do uzavretého kompostéra sa bez vašej pomoci voda nedostane, preto je dôležité správnu vlhkosť kontrolovať a v prípade potreby ju doplniť poliatím, prípadne znížiť pridaním suchých materiálov. Správnu vlhkosť možno zistiť iba rukou. Ak z materiálu vytlačíte iba niekoľko kvapiek – je všetko v poriadku.

Kedy je kompost zrelý

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda.

O zrelosti kompostu sa môžete presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejte semienka žeruchy siatej, a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžete kompost použiť v záhrade.

Viac informácií tu >>

KOMPOSTOVANIE LÍSTIA V DOMÁCICH KOMPOSTÉROCH

Jeseň nám v záhradách neprináša len krásne farebné scenérie, ale aj množstvo bioodpadu v podobe opadaného lístia. Lístie je aj napriek vžitým predsudkom veľmi kvalitným organickým materiálom vhodným práve na kompostovanie a práve predsudky spôsobujú, že sa lístie na jeseň v záhradách páli, prípadne vyváža za príbytky a tvorí základ pre budúce nelegálne skládky odpadu.

Je pravdou, že niektoré druhy lístia majú proces rozkladu pomalší ako iné, ale určite sa rozložia. Príkladom sú orechy, duby či gaštany priamo vo voľnej prírode.  Lístie pod týmito stromami z roka na rok mizne. Pri riadenom procese kompostovania v domácich kompostéroch to však pôjde ešte rýchlejšie.

Základné pravidlá a tipy ako postupovať pri kompostovaní lístia:

• Pokiaľ máte na záhrade viacero listnatých stromov, odporúča sa takéto lístie najskôr spolu zmiešať a až následne ho môžete kompostovať.
• Keďže lístie opadáva na jeseň, odporúča sa, urobiť si zásobu opadaného lístia vedľa kompostéra a v priebehu nasledujúceho roku ho zmiešavať s dusíkatými materiálmi ako napr. trávou alebo hnojom.
• Pred kompostovaním ťažko rozložiteľných listov je dobré lístie na jeseň prejsť kosačkou bez zásobníka. Takto posekané lístie nechajte cez zimu pod snehom a na jar ho začnite postupne pridávať do kompostu. Tento postup môžete  aplikovať aj so zásobníkom a lístie nakopiť vedľa kompostéra ešte pred zimou. Pri pridávaní lístia do kompostu je ideálne miešať ho s dusíkatými materiálmi, ako sú tráva, kuchynský bioodpad či hnoj.
• Typickým príkladom je orechové lístie, ktoré sa rozkladá pomalšie, no neznamená to, že nie je vhodné na kompostovanie. Postupujte vyššie uvedeným spôsobom.
• Aby ste predišli zlepovaniu lístia v komposte, môžete lístie zmiešať s hlinou, prípadne s hotovým kompostom.
• Kompost z lístia a trávy sa zvykne nepriedušne utláčať, preto ho treba minimálne po mesiaci od založenia premiešať prekopávačom kompostu (kovová pomôcka vhodná na prekopávanie a prevzdušňovanie kompostu).
• Pri kompostovaní lístia napadnutého chorobami alebo parazitmi je potrebné takéto lístie zmiešať s vápnom a navlhčiť (samozrejme, mimo kompostéra). Do kompostu ho pridávajte až po prebehnutí termickej reakcie, a to minimálne po dvoch týždňoch od zmiešania.
• Čím častejšie budete kompost z lístia prehadzovať, tým rýchlejšie vyrobíte z bioodpadu kompost.

Proces kompostovania v záhradných kompostéroch prebieha počas celého roka, výnimkou nie je však ani zimné obdobie.  Vtedy sa síce proces kompostovania vplyvom chladu výrazne spomalí, avšak nezastaví. Kompostovať tak môžete aj v zime.

K tomu, aby sa zelený bio odpad premenil na výživný kompost, je potrebné zabezpečiť vhodné životné podmienky pre malých pomocníkov, ktorí premieňajú organické odpady na výživné hnojivo. Sú nimi práve malé aeróbne baktérie, dážďovky a pôdne organizmy, ktoré rovnako ako človek, potrebujú pre svoj život dostatok rôznorodej a vyváženej potravy, vzduchu, vlhkosti a optimálnu teplotu. Práve v zime, kedy klesajú teploty pod mínusové hladiny sa títo malí pomocníci ukrývajú pred chladom hlbšie v komposte, kde je teplejšie. 

Tu je pár tipov ako účinne kompostovať v zime

1. Pred zimným obdobím zabezpečte v kompostéri dostatok biologického materiálu – čím viac biologického materiálu, tým väčšie teplo v kompostéri, za ktoré sa vám pôdne organizmy odmenia pracovitosťou aj počas chladných dní.
2. Tak, ako počas ostatných období v roku, aj v zime platí pravidlo miešania zelených dusíkatých materiálov (tráva, kuchynský bioodpad, zbytky zo záhrady, hnoj, trus…) so suchými uhlíkatými (drevená štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier…). Preto je ideálne, ak si počas jesene vytvoríte zásobu odrezkov z konárikov, prípadne drevnej štiepky. V zime ich potom môžete postupne pridávať k odpadu z kuchyne, tak, aby ste zachovali vyvážený podiel bioodpadu.
3. V zimnom období, kedy nie je potrebné kosiť trávniky či akokoľvek upravovať záhradu prevláda biologický materiál z kuchyne. Mikroorganizmy vo vašom komposte potrebujú aj v zime príjem vyváženej potravy, a preto nepohrdnú pochutinami ako sú zvyšky zo zeleniny a ovocia, kávové usadeniny, čajové vrecúška, škrupiny z vajec, trus z králikov, kurčiat, kuchynské papierové utierky, odumreté stonky a listy z izbových rastlín. Pozor však na to, že trus mäsožravých zvierat a obsah z vysávačov do kompostu nepatria.
4. Vysýpajte bioodpad do kompostéra po väčších v dávkach – pre kompost je lepšie, ak doň naraz vysypete plný kôš bioodpadu, ako keď bežíte ku kompostu s každou šupkou, a to hlavne v zimnom období.
5. Pre odkladanie biologického odpadu z kuchyne je ideálnym pomocníkom kompostovací kôš s množstvom vetracích otvorov a rozložiteľné škrobové vrecká na kompostovanie. Kôš môžete mať v kuchyni (napríklad v skrinke pod drezom) a keď ho naplníte, jednoducho jeho obsah vysypete do kompostéra spolu s vrecúškom. Vrecúško sa v kompostéri časom skompostuje. Ak je škrobové vrecúško zachované, môžete ho použiť opätovne.
6. Pre zimné obdobie je príznačné väčšie množstvo drevného popola, ktorý je tiež vhodný do kompostu, no v rozumnej miere. Popol z uhlia však do kompostu nesypte.
7. Vždy, keď pridáte do kompostéra čerstvý materiál, premiešajte ho s materiálom vo vrchnej časti kompostéra. Čerstvý materiál však nezakopávajte hlboko do kompostu. Unikalo by tak z neho teplo a plyny, ktoré vytvárajú životné prostredie pre našich malých pracantov (pôdne mikroorganizmy).
8. Neodporúča sa úplné prehadzovanie kompostu počas zimného obdobia. To by malo za následok výrazné spomalenie celého procesu kompostovania. Nakoľko aj v zime potrebujú baktérie a organizmy k svojej aktivite kyslík, je dôležité dodať im ho v dostatočnej miere bez toho, aby ste im ublížili. Napríklad aerátorom (kovovým, špirálovite zatočeným prevzdušňovačom kompostu). Tak dostanete kyslík dovnútra kompostu a to bez toho, aby ste mikroorganizmy žijúce v ňom vystavovali prudkým zmenám teploty. Prehodenie kompostu a jeho dôkladné premiešanie si odložte až na jarnú sezónu, keď bude teplota pre priebeh kompostovania priaznivejšia.
9. Ak je okolo kompostéra napadaný sneh, neodhŕňajte ho, pôsobí ako izolant pred prudkými mrazmi. Najlepšie je počkať, až sa sám postupne roztopí.

Kompostujte poctivo bioodpad z kuchyne a kompost sa Vám za to odvďačí.

Keď nechcete, aby vám v komposte vyrašili paradajky

Je to ako so všetkými semenami z rastlín, ktoré dávate do kompostu. Ak chcete mať istotu, že vám v kompostéri nevyrašia paradajky, tak sa odporúča aplikovať postup „Ako na burinu“. Klíčivosť húževnatých burín a ich semien zničíte, ak ich necháte pred kompostovaním skvasiť v nádobe s vodou.

V lete vám na to stačí cca 15 – 20 dní (kým sa na okraji nádoby neobjaví pena). V komposte, kde sa vloží naraz veľa čerstvého biologického materiálu, sa teplota bežne vyšplhá aj na 70 °C, čiže takéto semená tam neprežijú a ďalej sa nerozmnožujú.

Hraboše v komposte

Hraboše sú bylinožravé hlodavce, ale nepohrdnú ani dážďovkami. Dážďovky sú naopak pre váš kompost vítané, čiže by ste ich mali pred hrabošmi chrániť.

Jeden z najúčinnejších spôsobov ako zamedziť vstupu hrabošov do kompostéra je umiestniť pod kompostér pletivo. Treba však dbať na to, aby malo pletivo „malé“ očká. Priemer otvoru hrabošovej diery je do 4 cm, čiže očká pletiva musia byť aspoň o polovicu menšie.

Samozrejme, pri otvorených silách, resp. hromadách je to celkovo problematické, keďže tieto hlodavce sa do nich môžu dostať prakticky od všadiaľ. Pletivá sú účinné aj proti krtkom. Navyše krtka by malo pletivo odradiť aj pod silom či otvorenou hromadou.

AKO VYUŽIŤ VLASTNÝ KOMPOST

Kompost má široké uplatnenie nielen v záhrade ale aj v domácnosti. Ocení ho pôda pri jej zúrodňovaní, trávnik, takmer všetky plodiny, ovocné stromy a taktiež izbové rastliny. Obsahuje totiž nespočetné množstvo výživných látok, ktoré podporujú ich rast. Zároveň sa jeho tvorbou podieľate na ekologickom spôsobe nakladania s biologickými odpadmi. Je to krásny príklad toho, ako sa vám trocha úsilia dokáže vrátiť v podobe kvalitného domáceho hnojiva, upravenej záhrady a v neposlednom rade čistejšieho životného prostredia.

Kedy je kompost zrelý

Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, drobnohrudkovitú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako lesná pôda. O zrelosti kompostu sa môžete presvedčiť jednoduchým testom klíčivosti. Do nádobky s vlhkým preosiatym kompostom vysejte semienka žeruchy siatej, a ak počas týždňa väčšina semien vyklíči, môžete kompost použiť v záhrade.

Tipy ako správne použiť kompost

Surový kompost, ktorý sa spracovával po dobu 2 až 6 mesiacov a nie je ešte úplne stabilizovaný je vhodný ako mulč okolo stromov alebo kríkov. Takýto kompost však ešte nie je vhodný k priesadám, keďže je výrazne silný a mohol by mladé rastliny spáliť.

Vyzretý kompost je vhodný na akékoľvek použitie. Výborne sa zapracováva napríklad do pôdy pri zakladaní nových plôch, kde výrazne vylepší pôdnu štruktúru.

Zrelý kompost možno aplikovať do pôdy počas akéhokoľvek vegetačného obdobia avšak ideálne je, ak sa zapracováva jemne, nie príliš hlboko do pôdy a v rovnomernej vrstve. Ideálnymi pomocníkmi pri zapracovaní kompostu do pôdy sú hrable a kultivátor.

Odporúča sa zapracovávať kompost do pôdy v menších, ale opakovaných dávkach.

Pred zapracovaním kompostu pri výseve, či pri sadení priesad alebo do trávnika kompost preosejte (napríklad cez záhradné sitko alebo klasické sitko na piesok). Malé častice, ktoré prepadnú cez sito použite ako hnojivo a veľké časti ešte vráťte späť do kompostu, aby sa spracovali na menšie frakcie.

Z kompostu si môžete pripraviť aj výživný výluh. Ten je ideálny ako listové hnojivo v podobe postreku, ktoré rastliny rýchlo zásobuje živinami. Rastliny, ktoré sú pravidelne vyživované kompostovým výluhom, sú odolnejšie proti chorobám a škodcom. Výluh si pripravíte zmiešaním 1kg zrelého preosiateho kompostu s 10l vody. Následne necháte zmes lúhovať cca 14 dní a potom je potrebné ho precediť a zriediť s vodou v pomere minimálne 1:10.